wz

Naši kocúri Muri a Tomi



 

E-mail

aktuality

Mapa stránky

Kniha hostí

Fotogaleria Janka R



Milí priatelia, panička sa nám rozhodla spraviť nové stránky, tieto stránky zostanú, ale nebudú už aktualizované. Všetkých srdečne pozývame na naše nové stránky www.muri-tomi.estranky.cz
Stránky sa automaticky presmerujú na novú adresu po 6 sekundách. Tešíme sa na Vás, panička povedala, že je tam rýchlejšie načítavanie a dajú sa vkladať ku každej rubrike komentáre. A to je mňau, mňau. Škriabnite nám niečo, my Vám naškriabeme tiež. Vaši Muri a Tomi

Ako sme sa našli
Bolo pekné nedeľné odpoludnie a tak sme sa rozhodli, že sa prevezieme na bicykloch po hrádzi pri Dunaji. Svietilo slniečko a bola to radosť oprieť sa do pedálov. Asi 12 km od domu, to je už celkom slušná vzdialenosť, sme uvideli mačku. Spala schúlená do klbka v tráve pod hrádzou. Zastavili sme a zavolali sme na ňu. Prišla hneď a ako prvé si ľahla na chrbát, chcela nám preukázať prítulnosť, a že ju máme hladiť. Tak sa nám zapáčila, že sme sa rozhodli ju zobrať so sebou. Najprv sme sa ale pobzerali, či by nemohla niekomu utiecť, alebo nepatrí niekde do blízkych domov. Na tej strane Dunaja ale žiadne domy niesú a najbližšie mesto bolo vzdialené 5 km. Mačičku sme skúšali naložiť do košíka na nosiči bicykla, ale po niekoľkých metroch vyskočila. Skúsila som si ju dať pod bundu, ale ani to moc nezabralo. Prejdených pár metrov, hop a už bola zase dole. Tak sme ju tam pozatiaľ museli nechať. Pokračovanie o tom ako sa nám nakoniec mačku podarilo priviesť až k nám domov sa dočítate v príbehu.


Na rýchlo vybrané meno
O mačkách som doposiaľ vedela veľmi málo, poznala som len tie dedinské, tie som videla len niekde po dvoroch a mačacie mená ma moc nezaujímali. Každopádne som poznala univerzálne a najpoužívanejšie mená Micka a Murko. Z toho ma nejako napadla skratka MURI. Tak voláme nášho kocúrika a zjavne sa mu to jeho nové meno páči. Čo je naozaj zaujímavé, že od prvej chvíle počúva na meno. Zrejme sa tak nejako podobne volal. My sme nemali moc času na premýšlanie o mene.... Ale aj to sa stáva.

V novom domove
Najprv náš kocúrik, pomenovaný teda Muri, hosťoval v kuchyni. Napapal sa, ono to vyzeralo, že asi nikdy nebude síty. Od prvej chvíle bol veľmi dobrý, ani nemňaukal, len keď som na chvíľu opustila kuchyňu, vždy sa pre istotu schoval. Hladala som ho a on, zalezený na kuchynskej doske, medzi mlynčekom a kávovarom. Možno sa spýtate, že ako to, že niekdo, kto nemá mačku, má doma konzervy pre mačky? V tom čase, na začiatku októbra sme mali doma totiž malých ježkov. Našli sme ich v záhrade, pod ľaliou si spravili hniezdo a z neznámych príčin mama ježková zmizla. Ale to je iný príbeh. Murkovi sme spravili postielku z kartónu a starého uteráku pod servírovacím vozíkom. To miesto si vybral sám, lebo sa tam cítil chránený a v bezpečí.


Muri   oddych na kresle

Všetky fotografie na tejto stránke nájdete vo fotogalérii 1 a 2. V knihe hostí je uložené video, ktoré si môžete pozrieť. Ak sa Vám otvorí stránka s popisom, kliknite na hier pre stiahnutie videa.

hore


Náš nalezenec
V októbri 2005 sme našli pri Dunaji nášho kocúra Murka. Bolo  nám ho ľúto a preto  sme sa rozhodli, že si ho zoberieme domov.  Uvažovali sme o mačke, naši známy  si  priviezli z Talianska  dve mačiatka a prehovárali nás, aby sme si aj my nejakú mačku zaobstarali. Ono to nie je ľahké rozhodnutie, človek  príde o slobodu a mačka sa dožije do 20 rokov... A hľa, tu na nás čakal náš nalezenec Murko.  Ako sme ho našli a o jeho terajšom živote v novom domove sa dozviete niečo na tejto stránke.

 

Muri
Je to pekný bielo červený kocúrik,  mysleli sme, že je ešte mladý. Vyzeral taký malý a chudý. Bol veľmi vyhladovalý, ale ešte vcelku dobrom stave. Čo urobí mačka, navyknutá na ľudí, ich lásku a opateru, opustená, široko ďaleko nikoho, Murko sa schúlil do klbka a spinkal. Ale keď sa blížila noc, tak dostal veľký strach a hľadal, hľadal niekoho, kto by mu pomohol a pritom hlasne mňaukal.

Copyright 2006 © Janka Rumanovská
Poslená aktualizácia 21.novembra 2006